Video

Výber jazyka

SlovakEnglishGermanPolish

Prihlásenie






Zabudli ste heslo?

Štatistiky

Návštevníkov: 405459

Štatistiky pre www.saris.eu.sk

TOPlist
TOPlist

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

Panoramaticke mapy

História
     Podľa dostupnej literatúry prvá písomná správa o obci Breznica je z roku 1404. V tom roku uhorský a nemecký cisár Žigmund vydal 12.3. v Kežmarku listinu, v ktorej dáva mestečko Stropkov do zálohy Prokopovi Belickému za 6000 dukátov. V tom istom roku získali dediny Kelču a Breznicu v severnom Zemplíne magnáti z Perína, ktorí neskôr v roku 1410 získali aj mesto Stropkov a celé Stropkovské panstvo, ku ktorému patrilo v tom čase 30 dedín. Obec Breznica je však určite starobylejšia a existovala aspoň sto rokov pred prvou písomnou zmienkou. Autor monografie o Stropkove, historik Ján Beňko, nám zachytil správu, podľa ktorej už pred rokom 1382 uhorský kráľ Ľudovít I. daroval Breznicu šľachticovi Demetrovi z Neniniec. Aj táto skutočnosť nás presviedča o tom, že Breznica ako roľnícka obec musela existovať už pred prvou písomnou zmienkou o nej. Obec Breznicu teda od roku 1404 vlastnili Perínskovci ( maďarsky Perényi) pochádzajúci z Perína v Abovskej župe, ktorí mali v držbe rozsiahle majetky na severovýchodnom Slovensku a zastávali najvyššie funkcie v uhorskej administratíve, vrátane funkcie županov v Zemplínskej stolici. Obec sa v listine z roku 1404 spomína ako „Wrezniche“, v roku 1408 ako „Breza“.
Zdá sa, že v tom čase bola Breznica aj sídlo rímskokatolíckej farnosti a miestom, kde stál drevený kostol. Breznica totiž vždy patrila k slovenským obciam s pôvodným slovenským obyvateľstvom. Už v roku 1443 sa stropkovský kostol  spomína ako dekanský kostol Vranovsko – stropkovského více-archidiakonátu (dekanátu), ku ktorému v tom čase patrilo 29 farských kostolov, medzi ktorými sa spomína aj farský kostol v „Antiqua Breza“. V tom čase farnosť patrila do Jagerskej diecézy a ako farnosť sa spomína ešte aj v záznamoch z roku 1492. V tom čase tu stal drevený kostol zasvätený mučeníkom sv. Kozmovi a Damiánovi a pri ňom stála samostatná zvonica s jedným zvonom. V roku 1454 mala 5,5 sedliackych usadlostí a žilo v nej 12 samostatne hospodáriacich sedliakov s rodinami a 5 želiarov. Obec Breznica spolu so Stropkovským panstvom patrila šľachtickému rodu Perényi až do roku 1567, kedy zomrel jej posledný majiteľ, bezdetný Gabriel z Perína. Cisár Maximilián II. potom daroval obec Breznicu dňa 21.8.1568 šľachticovi a vtedajšiemu šopronskému županovi Janovi Petemu ( maďarsky Petheó). V Peteóvcoch dostalo Stropkovské panstvo ďalších mocných zemepánov, ktorí pochádzali zo Slavónska. Aj oni mali majetky vo viacerých stoliciach Uhorska a ich členovia zastavali významné krajinské funkcie. Okrem toho šľachtici z rodu Pethó ostali vždy verní katolíckej viere a zabránili šíreniu reformácie nielen v Stropkove, ale aj v obciach stropkovského panstva. Práve ich zásluhou prišli už v roku 1616 do Stropkova prví františkáni z poľského Krosna, keďže bol v tom čase veľký nedostatok katolíckeho kňazstva. Zdá sa, že v dôsledku šírenia reformácie a slavovských nepokojov niekedy na začiatku 17. storočia zanikla aj samostatná farnosť v Breznici. Kostol však ostal a od roku 1665 v ňom konali bohoslužby františkáni zo Stropkova, ktorých tu usadil zbožný šľachtic Žigmund Pethó. Spomínaný Žigmund kvôli upevneniu katolíckej viery založil v roku 1669 aj bratstvo Panny Márie Škapuliarskej, ktoré schválil pápež Klement IX. Františkáni potom spravovali stropkovskú farnosť až do roku 1767. Od roku 1700 máme zachované matriky stropkovskej farnosti, ktoré sú toho času uložené v štátnom archíve v Nižnej Šebastovej.

Práve z týchto matrík sa dozvedáme prvé priezviská breznických občanov – Mihalenko, Rybár, Vaško, Brendza, Novotňák, Manduľa, Mudry, Krajník a iní. Bezdetný Žigmund Pethó zomrel 86 – ročný 19.11.1764 a ním vymreli Peteovci po meči, okrem jeho manželky Heleny rod. Skovinskej. V tom čase získali obec Breznicu šľachtici z Továrneho – Hadik Barkóczyovci, ktorí vlastnili obec až do začiatku 20. storočia. V tom čase sa v roku 1767 uskutočnila urbárska regulácia obce Breznica, na základe ktorej sa počet sedliackych usadlostí zvýšil na 21. Toto nariadila cisárovná Mária Terézia. V tom čase bol postavený aj nový murovaný rímsko-katolícky kostol v Breznici. Dostupná literatúra datuje tento chrám do roku 1763. Podľa najnovšie objavenej dokumentácie z Jagru stavbu inicioval stropkovský farár Ján Nepomuk Frič, rodák z Ružomberka a bol posvätený až v roku 1776. Rozhodne v druhej polovici 18. storočia bol drevený kostol (z 15. storočia) už v takom dezolátnom stave, že bolo potrebné postaviť na svoju dobu priestranný murovaný chrám, ktorý slúži dodnes. Veď podľa záznamov z kanonickej vizitácie jagerského biskupa Karola Esterháziho z roku 1773 mala Breznica asi 400 obyvateľov rímsko-katolíkov  a bola v tom čase najväčšou filiálkou farnosti Stropkov. V obci ostala aj stará cirkevná škola, ktorá sa nachádzala v bývalej farskej budove (Gonos – Školka), a ktorá existovala do roku 1888. Neskôr bola na cirkevnom majetku postavená nová budova školy. V druhej polovici 18. storočia bola postavená budova pre správcu panského majetku (kaštieľ).
V roku 1804 bolo zriadené Košické biskupstvo a Stropkovská farnosť spolu s Breznicou odvtedy patrila pod duchovnú právomoc košických biskupov. V kostole konali bohoslužby stropkovskí farári ale aj františkáni, ktorí v Stropkove účinkovali do 1. svetovej vojny. V 19. storočí žilo v Breznici aj niekoľko grécko-katolíckych rodín, ktorí patrili pod duchovnú správu farnosti Miňovce. V roku 1816 dňa 14.9. navštívil breznický kostol prvý košický biskup Andrej Szabó, ktorý v tom čase birmoval v Stropkove. V 19. storočí sa v Breznici spomínajú aj dve židovské rodiny. V roku 1831 vypukla na okolí Stropkova cholera a v roku 1847 hladomor. Tieto epidémie sužovali aj obyvateľov Breznice. Koncom 19. storočia začali z obce odchádzať do USA prví vysťahovalci za prácou. Vlna vysťahovalectva trvala až do 2. svetovej vojny. Kostol v Breznici je zasvätený sv. Jozefovi. Je to barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym presbytériom oddeleným od lode barokovým víťazným oblúkom. Kostol má predstavanú vežu, v ktorej sa teraz nachádzajú tri zvony. Je zaklenutý tromi poľami pruskej klenby a zo severnej strany je k svätyni pristavaná sakristia. Z vnútorného zariadenia kostola zasluhuje pozornosť kazateľnica s postavami evanjelistov v barokovo-klasicistickom slohu z konca 18. storočia. Oltár je drevený zo začiatku 20. storočia a bol vyrobený v Tirolsku v meste St. Ulrich. V nikach oltára sú sochy Sv. Jozefa pestúna Ježiša Krista a rodičov Panny Márie sv. Joachima a Anny. Kostol aj s vnútorným zariadením je vzorne zreštaurovaný. Farnosť bola znova zriadená košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom dňa 1.7.1997. Patria k nej filiálky Sitník a Nižná Olšava.
 

Meniny oslavuje

Pondelok, 23. október 2017

Dnes má meniny Alojza
Zajtra má meniny Kvetoslava

Anketa

Čo je na Šariši najkrajšie?
 

Predpoveď počasia

Kurzy NBS

Kontextové odkazy

© 2017 Obec Breznica