Výber jazyka

  • Slovak
  • English
  • German
  • Polish

Meniny oslavuje

Štvrtok, 21. február 2019

Dnes má meniny Eleonóra
Zajtra má meniny Etela

Prihlásenie






Zabudli ste heslo?

Štatistiky

Návštevníkov: 83197

Štatistiky pre www.saris.eu.sk

TOPlist
TOPlist

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

História
HistóriaHistoricky známe názvy obce:
1320 - villa Hermani Superior et Inferior
cca 1330 - villa Armani
1372 - Noghermany
pred rokom 1426 - Nagyhermany, Felseuhermany
1600 - Herman, Hermany
1773 - Hermany, Hermanowce
1786 - Hermany, Hermanowze
1808 - Hermány, Hermanowce
1863 - Semsej /hermány/ és Stankajhermány
1873-1882 - Hermány
1888-1813 - Sztankahermány
1920 - Hermanovce
Historický vývoj Hermanovce

Obec Hermanovce leží v úzkej doline Hermanovského potoka (miestny názov Hermanka) pretekajúceho Šarišskou vrchovinou západne od mesta Prešov, ktorý sa z ľavej strany vlieva do riečky Svinka. Hermanovce susedia s chotármi: Bertotovce, Hendrichovce, Jarovnice, Renčišov, Uzovské Pekľany a Štefanovce.
Najstaršie dejiny

Ľudia v údolí Hermanovského potoka žili už v praveku. Svedčí o tom nález pazúrikovej čepele z obdobia neolitu v toku Hermanky archeológom Antonom Karabinošom ktorý v tejto súvislosti uvádza: „V našej oblasti je to výnimočný nález – takýto pazúrik sa najbližšie vyskytuje v okolí Krakova v Poľsku.“ Niekoľko ním nájdených úlomkov červenej a tehlovej keramiky dokazuje tiež, že človek žil v tejto doline aj v dobe železnej.
Starovek a stredovek

Slovania začali s osídľovaním územia dnešného Slovenska v piatom storočí, keď tu prišli spoza Karpát zo svojej pravlasti. V desiatom storočí, po vpáde Maďarov, sa Slovania z dolných, rovinatých tokov riek stiahli do podhorí na severe. Začiatkom 11. storočia územie Slovenska až po Dunaj ovládol Poliak Boleslav Chrabrý /992-1025/. Po poľsko-uhorskom vyrovnaní, za vlády uhorského kráľa Štefana I /1000-1038/, došlo k dohode o spoločnej hranici na hrebeňoch Karpát, po čom, v priebehu 11. a 12. storočia, došlo k postupnému pričleneniu Slovenska k uhorskému štátu. Zem v tom čase patrila kráľovi. Keď však Ondrej II. /1205 - 1235/ pre svoje časté výboje na juhu krajiny potreboval veľa oddaných bojovníkov, začal územie Horného Uhorska rozdávať – ako odmenu za verné služby. Jeho syn a zároveň nasledovník v panovaní, kráľ Belo IV. /1235 - 1270/ sa musel v roku 1241 vysporiadať s nájazdom dobyvačných Tatárov plieniacich územia, kam sa dostali. Po ich odchode (1242) nariadil v krajine budovať osvedčené obranné kamenné hrady a opustené panstvá obsadil novými šľachticmi a vernými vojakmi. Zaujímavým spôsobom doplnil i preriedené obyvateľstvo – Sásom z nemeckých krajín ponúkol v severnom Uhorsku rôzne privilégia, čím začala nemecká kolonizácia našich krajov.
Vznik Hermanoviec

Kdesi v tom čase pravdepodobne prišiel na vyľudnené územie horného Uhorska aj Nemec Hermann. Pravdepodobne sa zastavil aj na hrade, ktorý stál na mieste terajšieho kostola, v obci Sviňa. Panstvo Sviňa od roku 1262 ovládal rytier Merše, ktorého kráľ Belo IV. takto odmenil za vojenské zásluhy pri boji s Tatármi.

Hermanovce boli vybudované na majetku obce Svinia – prvé obydlia boli podľa všetkého postavené na západnom brehu potoka. Treba však pripomenúť podstatné – súčasné Hermanovce vznikli z dvoch obcí – Nagy Hermany alebo Nižné Hermanovce, či neskôr Sztanka Hermány (západná časť) a tzv. Vyšné Hermanovce, alebo Semsey Hermany (východná časť).

Nižné Hermanovce vznikli už v druhej polovici 13. storočia, po odchode Tatárov, na zemianskom práve, kedy osadníkov usídlil vtedajší zeman. Tí nemali žiadne právomoci a boli poddanými.

Vyšné Hermanovce vznikli o čosi neskôr na zákupnom, šoltýsskom práve. Osadníkmi boli zväčša Nemci zo Spiša, ktorí na základe písomnej zmluvy so zemepánom, získali na zverenom území dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. To boli vlastne výhody, pomocou ktorých zemepáni lákali nových osadníkov na prázdne územia.

Prvým šoltýsom v doline dnešného Hermanovského potoka bol teda zrejme Nemec Hermann a s najväčšou pravdepodobnosťou mu toto územie zveril práve rytier Merše.
Prvá písomná zmienka

„Villa Hermani Superior et Inferior – Osada Hermanovce Horná i Dolná“ – tak znie prvá písomná zmienka o Hermanovciach, tak ako sa v historických prameňoch objavila 21. februára roku 1320 v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Meršeho zo Svinej na štyroch vnukov - Mikuláša, Petra, Merše mladšieho a Dominika. V tom čase Merše vlastnil v údolí Svinky 22 osád a usadlostí. Je zaujímavé, že rytier Merše bol nešľachtického pôvodu a jeho rod sa v susedných Jarovniciach udržal až do 20. storočia.

Štyria bratia si teda rozdelili medzi sebou celé dedičstvo tak, že každý dostal štvrtinu dediny Svinia a niekoľko okolitých dedín, pričom Hermanovce získal Mikuláš, syn Benedikta (Beňadika). V tom čase boli Hermanovce pomerne veľkou dedinou, pretože historický prameň Hermanovce spomína ako „villa Hermany“, pričom výraz „villa“ v tých časoch označoval rozvinutú usadlosť. Z prvej písomnej zmienky teda vyplýva, že obec už existovala pred týmto rokom.
Majitelia obce

Hermanovce, spočiatku závislé na panstve Sviňa, postupne menili majiteľov - v roku 1372 Nižné Hermanovce kupili šľachtici zo Šebeša (Sebessy) a v roku 1426 Vyšné Hermanovce šľachtici zo Šemše (Semsey). Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Pechyovcom. Z historických prameňov sa možno dozvedieť, že Hermanovce viackrát menili majiteľov – striedali sa tu rody Chirke (ich pôvod je v Malej Ide), Synka či Sinka (z Petrovian), Sebessy, Šemšey, Bertoty, Forgach, Usz, Sztankay (na Slovensko prišli z územia dnešného Chorvátska), Révesz. Viackrát sa obec ocitla ako záloh a bola aj predmetom súdnych sporov.

V dedine býval aj zeman Adam Semšey a jeho synovia Richard a Pavel. Tí odišli z obce v roku 1905 a ich majetok bol podľa údajov v kronike „rozobraný“. Kaštieľ oproti kostolu patril práve im. Neskôr, až do roku 1945 ho vlastnil Alexander Pechy – ten zomrel v liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch 11. 2. 1945. Jeho syna Juraja odviezli ruskí vojaci po prechode frontu na Donbas do Ruska, kde zomrel. Dnes je kaštieľ opäť v rukách pokračovateľov rodu Pechy.
Postavenie kostola

Jednou z povinností šoltýsa bolo na spravovanom území postaviť aj kostol. Pôvodne bol zrejme drevený. Kamenný kostol sa v Hermanovciach spomína už v roku 1438. Poznáme dokonca meno prvého hermanovského farára – volal sa Mikuláš. Obe časti obce mali svojich richtárov, no cintorín – pôvodne bol v západnej časti pri súčasnom futbalovom ihrisku - a kostol bol spoločný. Myšlienky Lutherovej reformácie sa postupne dostali aj do Hermanoviec. Po polovici 17. storočia hermanovská farnosť prechádza na evanjelické vierovyznanie, pri ktorom zotrvala asi sto rokov. Pravdepodobne vtedy bol z kostola odstránený pôvodný oltár. V roku 1772 s príchodom katolíckej rodiny Péchy prešli Hermanovce naspäť ku katolicizmu - z jágerskej diecézy bol povolaný do Hermanoviec kňaz Martin Pavčak a začala sa obnova duchovného života.
 

Anketa

Páči sa Vám stránka našej obce?
 

Predpoveď počasia

Kurzy NBS

Kontextové odkazy

© 2019 Obec Hermanovce