Video

Výber jazyka

SlovakEnglishGermanPolish

Prihlásenie






Zabudli ste heslo?

Štatistiky

Návštevníkov: 79796

Štatistiky pre www.saris.eu.sk

TOPlist
TOPlist

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

Panoramaticke mapy

Gréckokatolícka cerkov
ImageSlovo cirkev je nositeľom dvoch významov, podľa ktorých sa dá hovoriť o cirkvi. Prvým z nich je cirkev ako spoločenstvo veriacich v Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, druhým je označenie miesta kde sa veriaci stretávajú k vzdávaniu úcty Bohu a k všetkému, čo patrí kresťanskému kultu, je to teda chrám. Skutočnosť, že vo veľkej väčšine jazykov (aj v rusínskom) existuje len jedno slovo „cirkev“ na označenie dvoch spomínaných významov (spoločenstvo veriacich a chrám), podčiarkuje spoločenský aspekt kresťanského prežívania viery. Ak chceme teda podať informácie o cirkvi v Stebníku, musíme hovoriť o spoločenstve veriacich v Stebníku a o chráme v Stebníku.
Cirkevné spoločenstvo v Stebníku
Podľa sčítania obyvateľstva v r. 2001 sa 286 obyvateľov Stebníka prihlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Pojem „Gréckokatolícka cirkev“ zaviedla do používania vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku cisárovná Mária Terézia. Tento pojem v súčasnosti označuje kresťanské spoločenstvo organicky a hierarchicky spojené s Katolíckou cirkvou a jej viditeľnou hlavou – Rímskym pápežom, ktoré zároveň vyznáva svoju vieru v súlade s vlastným – byzantským liturgickým, teologickým, duchovným a disciplinárnym dedičstvom (Kánon 28 CCEO). Gréckokatolícka cirkev je teda Katolícka cirkev byzantského obradu (alebo konštantínopolskej tradície).
 Keďže Gréckokatolícka cirkev je Kristovou cirkvou, môžeme v prenesenom význame povedať, že začala svoju históriu písať zoslaním Svätého Ducha na Kristových učeníkov, teda aktom, ktorý sa považuje za vznik cirkvi ako spoločenstva privádzajúceho pôsobením Sv. Ducha k viere v Krista a tým k spáse. Nasledujúcich tisíc rokov existovalo len jedno kresťanské spoločenstvo s názvom Cirkev, aj napriek tomu, že sa ináč rozvíjala cirkev na Východe a cirkev na Západe, v závislosti na vlastných kultúrnych odlišnostiach a tak vzniklo viacero liturgických, duchovných i teologických tradícii, medzi nimi i konštantinopolská, ku ktorej sa hlási i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Po tisícich rokoch jedného cirkevného spoločenstva dochádza k rozkolu medzi Východom a Západom, ktorý sa už tradične datuje do roku 1054 (viacerí historici poukazujú na skutočnosť, že skutočný rozkol nastal až v r. 1204, keď štvrtá križiacka výprava dobila Konštantínopol). Týmto rozkolom vznikajú dve cirkevné spoločenstvá, jedno na Západe, ktoré dnes nesie názov Rímskokatolícka cirkev a druhé na Východe, ktoré dnes nesie názov Pravoslávna cirkev. V ďalšom dejinnom vývoji si obidve tieto spoločenstvá uvedomovali a dodnes uvedomujú dôležitosť znovuobnovenia stratenej jednoty, čo sa prejavovalo v únijných, teda zjednocovacích snahách. Sú známe celocirkevné únie (Lyonská – 1274, Feraro-florenská – 1438), ktoré sa snažili o zjednotenie celej východnej cirkvi so západnou cirkvou, no tieto boli neúspešne kvôli ich politickému podtónu. Koncom stredoveku však vznikali tzv. miestne únie (išlo o zjednotenie iba malej časti Pravoslávnych veriacich s Rímskym pápežom, pričom si ponechali spomínané vlastné liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne tradície, v tomto prípade byzantské), z ktorých mnohé existujú dodnes. Takouto úniou, uzavretou 24. apríla 1646 na zámku grófa Drugheta v Užhorode vznikla i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. K tejto „Užhorodskej“ únii patrí i Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine (Mukačevská eparchia) a Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku.
Najstaršia správa o cirkevnom spoločenstve v Stebníku pochádza zo schematizmu z r. 1788, v ktorom sa uvádza Stebník ako gréckokatolícka farnosť s farárom Michalom Demjanovičom. Stebník mal vtedy 444 obyvateľov a patril medzi veľké dediny Makovického panstva. K farnosti patrila i Stebnícka Huta s 12 obyvateľmi. V r. 1798 sa rozpadol pôvodný drevený chrám a tým zanikla i farnosť v Stebníku. Fara bola presťahovaná do Nižného Tvarožca a Stebník sa stal filiálnou obcou farnosti Komloša (tento pôvodný názov Chmeľovej sa používal do r. 1920), čím je až dodnes.
V r. 1876 bolo v Stebníku 67 domov. Okrem desiatich židov, boli všetci obyvatelia gréckokatolíci.
Zoznam farárov a správcov farnosti Chmeľová, od pričlenenia Stebníka k tejto farnosti po dnes:
 
 
Úctu si zasluhujú samozrejme všetci z tohto zoznamu, no zvláštnu pozornosť najmä dve mená : Alexander Duchnovič známy ako kňaz, spisovateľ a národný buditeľ rusínov a Vasiľ Prokipčák, kňaz s nezabudnuteľnou pokorou, skromnosťou a jednoduchosťou apoštola Ježiša Krista, ktorý neváhal pretrpieť i prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi v r. 1950 – 1968 vo vyhnanstve v Čechách.
V spomínaných rokoch prenasledovania a oficiálnej neexistencie Gréckokatolíckej cirkvi 1950–1968 spravoval farnosť Chmeľová pravoslávny kňaz Ján Onda. Skutočnosť, že s jeho pôsobením v chmeľovskej farnosti sa nespájajú žiadne kresťanov nehodné prejavy nelásky (aké poznáme z mnohých iných farností) tiež slúži stebníčanom k cti.
Zo Stebníka, z rodiny Kovalických pochádzal i jeden gréckokatolícky kňaz a kanoník (čestný titul) Mukačevskej eparchie, Kornelij Kovalický.
28. augusta 1927 sa konala v Stebníku veľká slávnosť, pri ktorej navštívil Stebník blažený biskup a mučeník Pavol Peter Gojdič.
Sv. misie sa posledný krát konali v Stebníku od 16. do 24. februára 1922. Na ich pamiatku bol pri chráme postavený trojramenný misijný kríž (dnes sa tu už nenachádza).
V septembri 2006 sa uskutočnili voľby cirkevnej rady, v ktorých boli zvolení na dobu troch rokov títo členovia cirkevnej rady v Stebníku: Jozef Dinis, Peter Homza, Gabriel Fecek.

Gréckokatolícky chrám prepodobnej matky Paraskievy Ternovskej v Stebníku
CerkovNa mieste pôvodného dreveného chrámu, ktorý zanikol v r. 1798, bol v r. 1838 postavený súčasný murovaný chrám, zasvätený prepodobnej matke Paraske Ternovskej (synaxár – krátky životopis prepodobnej Paraskievy). Je to klasicistický jednoloďový chrám s bočnými výklenkami, s polygonálnym uzáverom presbytéria krytého pruskými klenbami. Do štýlového priečelia je situovaná veža so skosenými hranami a jemne profilovaným členením. Veža je krytá štíhlou cibuľovitou baňou.
Počas prvej svetovej vojny (r. 1914) bol chrám značne poškodený. Boli zničené tri veže chrámu (jednalo sa o typickú tzv. „karpatskú cerkov“, ktorá mala tri za sebou od najvyššej po najnižšiu nasledujúce cibuľovite veže) a bola opravená len jedna (najvyššia). Súčasné zariadenie interiéru (ikonostas, oltár a žertvenik) vyrobili bardejovskí rezbárski  majstri P. Grešák a A. Grešák v r. 1926, keďže pôvodné bolo počas vojny zničené. Podobne i  zvony boli v r. 1915 uhorskou vládou násilne odobraté a pretavené na vojenské účely. Zápis v pamätnej knihe obce Stebník hovorí, že keď tieto zvony poslednýkrát zvonili, zdalo sa, že nemilosrdne plačú a nariekajú. Po vojne boli v r. 1920 a 1923 zakúpené súčasné zvony.
V chráme boli i v nasledujúcich desaťročiach vykonávané rôzne úpravy a opravy. V r. 1973 bol na veži chrámu osadený súčasný kríž. V r. 1980 bola upravená vonkajšia fasáda chrámu do dnešnej podoby. Po tejto úprave sa konala posviacka obnovených častí chrámu, preto pri tejto príležitosti Stebník navštívil vtedajší ordinár Gréckokatolíckej cirkvi (dnes emeritný  prešovský biskup) Ján Hirka. Ďalšie väčšie opravy a úpravy sa začali vykonávať po páde socializmu v Československu a po úplnom oslobodení Gréckokatolíckej cirkvi. V r. 1994 bol reštaurovaný ikonostas, oltár a žertveník, ktoré boli v tomto roku aj posvätené vtedajším už prešovským sídelným biskupom Jánom Hirkom. V r. 1997 bola vykonaná generálna oprava elektrických rozvodov v chráme a výmena starých okien za nové, plastové. V r. 1998 bol postavený nový betónový chór na mieste starého dreveného a bolo k nemu postavené nové schodisko. V tomto roku bol aj chrám plynofikovaný. Následne v r. 1999 bolo v chráme nainštalované mikrofónové ozvučenie a v r. 2000 boli odvodnené a odvzdušnené základy chrámu kvôli vysušeniu vlhkého kamenného muriva. V r. 2003 bola na celej lodi chrámu postavená nová strecha, ktorá bola pokrytá medeným plechom a v r. 2004 bola ku chrámu pristavená sakristia.  
V roku 2007 bola v   chráme prevedená oprava interiéru, ktorá spočívala v odstránení vlhkosťou poškodených omietok a ich nahradení sanačnými omietkami, odstraňovaní starých náterov a novom vymaľovaní chrámu.
Plynové  G- matky boli vymenené  za  podlahové kúrenie pričom   bola  položena aj  nová dlažba, boli odstránené stupňe pod oltárom a zakúpenie sedemramenného (zaprestolného) svietnika. Počas týchto opráv sa celý liturgický život cirkevného spoločenstva v Stebníku odohráva v budove starej školy, ktorá bola na tento účel prispôsobená.
V roku 2008 bola  prevedená  rekonštrukcia  ikonostasu  a oltáru .
Všetky tieto opravy, ktoré stebníčania konali v chráme pre Božiu slávu svedčia o tom, že im nie je ľahostajné dedičstvo vlastných otcov a to v prvom rade dedičstvo viery, ktorá sprostredkuje večný život. Veď chrám je v prvom rade tým miestom, kde sa človek stretáva s Bohom, buduje s Ním vzťah, ktorý trvá i po smrti a tak kráča k večnému životu v blaženosti. Veď čo by osožilo človeku, keby získal aj všetky poklady sveta a večný život by stratil? Stebníčania si uvedomujú vážnosť týchto Kristových slov a tých, ktorí si to neuvedomujú, nech Pán žehná, aby ich včas pochopili. Za túto starostlivosť o Boží chrám patrí stebníčanom ako aj všetkým dobrodincom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k zveľadeniu chrámu srdečné „Pán Boh zaplať“!

Kaplnky
Cerkov
Ku Stebníku patria i dve kaplnky, ktoré sa nachádzajú
severozápadne za obcou. Prvá, zasvätená Sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi sa nachádza na rázcestí Stebník - Stebnícka Huta – Rosute. Bola postavenýá v r. 1886 fundátorom Pavlom Pidanym a jeho ženou Máriou rod. Demčak. Pavel Pidany zaplatil biskupskému úradu v Prešove 200 zlatých, aby sa v tomto chráme mohla každý rok na sviatok Sv. apoštolov Petra a Pavla (29. 6.) slúžiť liturgia. Deje sa tak až do dnes.
Ďalej po ceste na Stebnícku Hutu stojí i druhá kaplnka, na mieste nazývanom Pod turňou. Je zasvätená sviatku Ochrany Presvätej Bohorodičky (Pokrov, 1. 10.), nie je však určená pre bohoslužby. Dal ju postaviť Jozef Varchol z vďaky Bohu za uzdravenie z ťažkej choroby. Nachádza sa tu obraz Presv. Bohorodičky.Cerkov

Cintoríny
V Stebníku sa nachádza päť cintorínov. Prvý z nich sa nachádza na mieste, kde teraz stojí chrám, okolo neho sú tri hroby. Druhý je Pod Lanom, využívaný od r. 1805, tretí na Horbku, ktorý bol darovaný od grófstva Erdödyho a bol využívaný od r. 1900 do 1920. Štvrtým je terajší cintorín Pod Lazykom, na ktorom sa pochováva od r. 1927 a piaty je vojenský cintorín z prvej svetovej vojny.

Prepodobná matka Paraskieva Ternovska - 14. október
Pochádzala zo Srbska z dediny Epivat. Jej rodičia boli nábožní ľudia. Paraskieva od nich dostala dobrú náboženskú výchovu. Aj jej brat Eutym bol vychovávaný k nábožnému životu, neskôr sa stal biskupom v Madite (v Trácii). Po smrti rodičov začala Paraskieva žiť asketickým životom. Prijala mníšske postrihnutie a odišla do Palestíny, kde v samote na púšti prežila väčšinu svojho života, žijúc iba pre Boha. Živila sa iba zeleninou a vodou a útechou jej boli úprimné modlitby, ktoré sa modlila vo dne, v noci.
Dva roky pred smrťou dostala vo videní Božie vnuknutie, že sa má vrátiť domou. Vrátila sa cez Carihrad do svojej rodnej obce a ako cudzia chudobná žena prežila zvyšok svojho života v askéze pri miestnom chráme (1. pol. 11. stor.). V obci nikto nevedel, že sa narodila v Epiváte a že bola sestrou biskupa Eutymija.
Jej telo bolo pochované kresťanmi, ale nie na spoločnom cintoríne, lebo ju považovali za cudzinku. Boh však nedá zabudnúť na svojich svätých. Svätica sa vo sne zjavila miestnemu hrobárovi Jurajovi a nariadila, aby jej telo bolo vykopané a uložené na dôstojnom mieste. Podobné videnie mala aj istá žena menom Eufémia. Takto bolo neporušené telo svätice uložené v Epiváte v chráme sv. apoštolov Petra a Pavla. Od tej doby vykonal Pán pri jej ostatkoch veľa zázrakov a uzdravil mnoho chorých.
V r. 1238 boli jej pozostatky prenesené do Ternova, hlavného mesta Bulharska (preto Ternovská). Po dobití Ternova tureckými vojskami (14. stor.) boli prenesené do Valachie. Po jej páde v r. 1396 do Belehradu. Roku 1529 dobil slultán Sulejman II. Belehrad a ukoristil tiež pozostatky svätice. Odviezol ich do Carihradu. Ale ani tu neprestal Boh oslavovať svoju svätú. Jej pôsobením boli uzdravovaní nie len kresťania, ale aj moslimovia. Preto boli ostatky venované carihradskému patriarchovi. Ten ich roku 1641 daroval Moldavskému vladárovi Bazilovi Lupulovi a ten ich uložil v chráme troch Svätiteľov v meste Jassa v Moldavsku, kde sa nachádzajú dodnes.
 

Meniny oslavuje

Utorok, 11. december 2018

Dnes má meniny Hilda
Zajtra má meniny Otília

Anketa

Čo je na Šariši najkrajšie?
 

Predpoveď počasia

Kurzy NBS

Kontextové odkazy

© 2018 Obec Stebník